1800 – 1900
V tomto príspevku ešte ostaneme v 19. storočí. Spomínala som veštenie z kariet, ktoré získalo veľkú popularitu. Avšak Tarot ako okultná a ezoterická disciplína, pomocou ktorej dodnes môžeme objavovať, vnímať a chápať zmysel a zákonitosti ľudského bytia (nás samotných), potreboval prejsť znovuzrodením. V tomto procese významne prispel francúzsky okultista a autor viacerých kníh o mágii – Eliphas Lévi (vlastným menom Alphonse Louis Constant). Lévi bol presvedčený, že Tarot je „univerzálnym kľúčom mágie“. Svojim dielom prispel k zlúčeniu západných okultných vied; poukázal na konkrétne spojitosti medzi Tarotom, Kabalou a Alchýmiou. Ako prvý vytvoril súvislosť medzi číselnými kartami a desiatimi sfirotami kabalistického Stromu života a štyrom farbám priradil štyri svety a štyri živle. Trumfovú kartu Mága identifikoval s hebrejským písmenom Alef. Léviho systém poukazujúci na mnohé korešpondencie medzi ezoterickými disciplínami mal obrovský vplyv na teórie hermetického rádu Zlatý úsvit.
Eliphas Lévi vytvoril časť vlastnej sady tarotových kariet, pričom karty Voz VII, Kolo šťastia X a Diabol XV uverejnil vo svojich knihách. Zaujala ma karta Diabla, ktorý tu je zobrazený ako mendézsky kozol sabatu – Bafomet. Léviho zobrazenie Diabla inšpirovalo tvorcov mnohých ďalších tarotových sád, napr. Thothov Tarot od Aleistera Crowleyho, Marseillský Tarot z 19. storočia, Rider-Waite Tarot, atď.Paul Christian, Léviho žiak, vo svojej knihe Histoire de la magie (Dejiny mágie, 1870) prvýkrát delí tarotové karty na dve skupiny – Veľké a Malé Arkány. Výraz pochádza z latinského arcanum – to, čo je ukryté v truhlici (lat. arca). A poznanie ukryté v Arkánach bolo kedysi určené iba niektorým jedincom – zasvätencom. Christian, vlastným menom Jean-Baptiste Pitois, vo svojej knihe Histoire de la magie naväzuje na teórie o egyptskom pôvode Tarotu, s ktorými ako prvý prišiel Antoine Court de Gebelin sto rokov späť. Christian popisuje iniciačný proces egyptskej mystickej školy pod Veľkou Pyramídou a k popisu pridal scénu, kde Patosphore (Magus) zasväcuje žiaka do významov Svätých Arkán, ktoré zdobia chodbu pyramídy.
V roku 1896 R. Falconnier vydal knihu Les XXII lames du tarot divinatoire, v ktorej vyšli nové ilustrácie tarotových kariet v egyptskom štýle. Ich autor M. O. Wegener sa nechal inšpirovať práve popisom od Christiana. Tak začala tradícia ezoterického Egyptského Tarotu, ktorý poznáme dodnes (napr. od C. C. Zaina a Bratstva Svetla).
Zatiaľ čo sa v 90tych rokoch okolo Gerarda Encausseho vytvorila skupinka francúzskych okultistov, ktorý ďalej študovali a rozvíjali myšlienky Eliphasa Léviho a interpretácie Etteillu, v Anglicku bol v roku 1888 založený Hermetický rád Zlatého úsvitu. A o ňom si povieme viac v ďalšom príspevku o pôvode Tarotu.
Na záver by som pre inšpiráciu chcela uviesť pár Léviho slov o tom, ako vnímal človeka-mága. Text pochádza z knihy The Mysteries of Magic od Arthura Edwarda Waita a uvádzam ho zatiaľ v pôvodnom anglickom znení:
"They are without fears and without desires, dominated by no falsehood, sharing no error, loving without illusion, suffering without impatience, reposing in the quietude of eternal thought..... a Magus cannot be ignorant, for magic implies superiority, mastership, majority, and majority signifies emancipation by knowledge. The Magus welcomes pleasure, accepts wealth, deserves honour, but is never the slave of one of them; he knows how to be poor, to abstain, and to suffer; he endures oblivion willingly because he is lord of his own happiness, and expects or fears nothing from the caprice of fortune. He can love without being beloved; he can create imperishable treasures, and exalt himself above the level of honours or the prizes of the lottery. He possesses that which he seeks, namely, profound peace. He regrets nothing which must end, but remembers with satisfaction from being that he has met with good in all. His hope is a certitude, for he knows that good is eternal and evil transitory. He enjoys solitude, but does not fly the society of man; he is a child with children, joyous with the young, staid with the old, patient with the foolish, happy with the wise. He smiles with all who smile, and mourns with all who weep; applauding strength, he is yet indulgent to weakness; offending no one, he has himself no need to pardon, for he never thinks himself offended; he pities those who misconceive him, and seeks an opportunity to serve them; by the force of kindness only does he avenge himself on the ungrateful..."
Zdroje:
Mary K. Greer, Tarot for Your Self
Žádné komentáře:
Okomentovat