V prvej časti o vývoji Tarotu som spomenula pravdepodobný pôvod sady 56 kariet dnešných Malých arkán. Taktiež sa v prvej polovici 15. storočia objavila prvá sada Tarotových kariet, ktorá navyše obsahovala nový vynález – 22 tromfov s alegorickými obrázkami: Cary-Yale Visconti Tarocchi. Odkiaľ sa vzalo týchto 22 kariet? Hypotéz a dohadov je veľa. Tu by som chcela prezentovať niekoľko údajov a domnienok, ktoré ma zaujali.
Maľované obrázky často slúžili ako mnemotechnické pomôcky, či ako objekty uctievania a duchovného rozjímania. Marsilio Ficino, humanista z 15. storočia, vykreslil túto filozofiu slovami: „Nestačí vytvoriť si perfektný model sveta a pozerať sa naň; musíme ho aj prijať v našom vnútri pomocou intenzívnej meditácie a rozjímaním nad maľovanými obrazmi vyloženými v izbách, v ktorých žijeme.“
Alegorické hry fungovali aj ako kozmologické modely, ktoré popisovali svet a vtedajšie chápanie zmyslu života – cesty za výstupom a zostupom medzi miestom pozemských smrteľníkov a sídlom božstiev a večného života. Martha Heyneman vo svojich spisoch o kozmológiách píše, že na to aby kozmológia fungovala, musí byť schopná rastu, zmeny a vývoja ako živá bytosť, čiže musí byť schopná prijímať myšlienky, informácie a skúsenosti. Zároveň potrebuje vniesť systém a dať tvar obrovskému množstvu na prvý pohľad nesúvisiacich údajov. Podľa nej čím väčšia rozmanitosť skúseností je úspešne zjednotená a zosúladená v rámci jedného systému, o to významnejší a prínosnejší tento systém je. Mnoho modelov uzrelo svetlo sveta, avšak len máloktoré prežili – sada Minchiate s 97 kartami a Mantegna s 50 kartami. Napriek popularite a veľkému vplyvu v časoch renesancie ich dnes sotva vídame. Na druhej strane sa Tarot ukázal ako živý a vývoja schopný prostriedok, pomocou ktorého už mnohé generácie rôznych kultúr odkrývajú múdrosť mytológií. Kozmologické a alegorické hry sa zakladali na akejsi záhadnej emblematickej tradícii renesancie, kde v rámci kozmologického príbehu určitý stav alebo fáza tromfla predchádzajúcu. Jednotlivé fázy nasledovali po sebe v hierarchickom poradí a ich príbeh končil späť v Raji. Pozrime si jeden príklad kozmologického príbehu, ktorý sa odrážal vo vtedajších tromfových kartách a na ktorom pravdepodobne bazírovala aj výchovná hra giuoco. Prvé sady kariet neboli očíslované, tak používali hráči na rôznych miestach vlastné variácie. Nasledujúci príbeh vychádza z mien, postupnosti a poznámok z latinského dokumentu napísaného dominikánskym mníchom niekedy medzi 1450 a 1480, Sermones de Ludo Cum Aliis („Rozpravy o hre (hranej) s ostatnými“). Jedná sa o najskorší písomný popis tarotových kariet Trionfos. Príbeh je inšpirovaný zisteniami talianskeho tarotového historika Andrea Vitali a bádateľky histórie Tarotu Gertrude Moakley.
Ako prvý prichádza Bagatella (Harlekýn), ktorý má „najnižšiu hodnotu“. (Táto osoba „nepatrného významu“ sa stala prototypom postavy z commedia dell´arte známej pod názvom Bagatino, šašo sršiaci hlúpe táraniny. Gertrude Moakley videla v tejto karte „Karnevalového Kráľa“, ktorého neskôr zvrhne z trónu postava Pôstu.)
Ako ďalšie stretávame svetských sprievodcov Imperatrix (Cisárovná) a Imperator (Cisár), nasledovaní duchovným vedením, ktoré nás varuje pred odmietaním našej kresťanskej viery, La Papessa (Pápežka), a pred ustrnutím v stave svätosti, El Papa (Pápež).
Učíme sa mierniť svoje životy, La Temperantia (Miernosť), aby sme boli pripravení pre „Lásku“, L´amore (Láska). Navyše potrebujeme zvíťaziť nad pozemským svetom, Lo caro triumphale (Víťazný voz), čo vyžaduje odhodlanie a silu, La forteza (Sila).
Akonáhle však dosiahneme vrchol vlády, osud potočí kolesom, La rotta (Kolo), a zostupujeme druhou stranou. Čas a vek nás zlomia, El gobbo (Hrbáč), a ako zradcovia, Lo impichato (Viselec), sme bezmocní voči smrti, La morte (Smrt).
Postupujeme ďalej buď do pekla, El diavolo (Diabol), alebo skrz blesky a nebeský oheň, La sagitta (Šíp), hore k Nebeským Telesám, kde sa stretávame so svojim osudom: La stella (Hviezda), La luna (Mesiac), El sole (Slnko). „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia.“ Evanjelium podľa Lukáša Lk 21: 25.
Budeme potom predvolaní pred Anjela Posledného súdu, Lo angelo (Anjel), kde nad všetkým víťazí Božia Spravodlivosť, La iusticia (Spravodlivosť), a vstúpime do Božej prítomnosti, El mondo, cioe Dio Padre (Svet, menovite Otec Boh).
Nezávisle na tom, či Boha spoznávame alebo nie, opúšťame všetky pozemské väzby a v očiach pozemského sveta sa stávame bláznami. El matto (Blázon) nemá žiadnu hodnotu (ak sa hráči nedohodnú inak). Gertrude Moakley vníma perím ovenčeného Blázna, reprezentujúceho pokorné zrieknutie sa v čase Pôstu, ako toho, kto na konci Karnevalu nad všetkým víťazí.
Zdroj: Tarot for Yourself od Mary K. Greer
Po stopách Tarotu budeme pokračovať aj v ďalších príspevkoch...
Žádné komentáře:
Okomentovat