Často sa stretávam s otázkou, kde a kedy Tarot vlastne vznikol. Trochu som pátrala a, aj keď je prapôvod Tarotu zahalený rúškom tajomstva – hypotézy sa rôznia od pôvodu z Indie, Číny, Malej Ázie, Egypta, atď., predsa som našla zaujímavé údaje, ktoré vrhajú svetlo na vznik Tarotu v podobe, v akej ho poznáme dodnes.
V druhej polovici 14. storočia sa v Európe objavili prvé hracie karty. Pravdepodobne pochádzali pôvodne z Číny a prišli obchodnými cestami z Mamluckého sultanátu do južného Talianska a Španielska. Mamlucké karty obsahovali štyri farby – poháre, mince, meče a pólo palice, pričom každá farba obsahovala 10 číselných kariet a tri figurálne – poručíka / páža, miestokráľa / rytiera a kráľa. Keďže moslimské náboženstvo zakazovalo vyobrazenie živých postáv na kartách, boli všetky obrázky abstraktné a krásne zdobené. Európski tvorcovia kariet si sadu rôzne prispôsobovali, vytvárali ďalšie farby, prípadne pridávali karty s vyobrazenými postavami bohov a symbolov zvierat, k figurálnym / dvorným kartám pridali aj ženské postavy. Základom pre Tarot sa stala sada, ktorá obsahovala štyri farby, pričom miesto pólo palíc, ktoré neboli v Európe známe, použili hole / palice / obušky, a ku figurálnym kartám pridali kráľovnú. Nazývané boli naibi – odvodené z arabského na´ib, čo znamenalo poručík / miestokráľ (vychádzajúc z popisu dvoch figurálnych kariet pôvodnej Mamluckej sady). Boom kníhtlače dopomohol k rýchlemu šíreniu kartových hier v Európe. O pravidlách vtedajších hier vieme dnes málo, avšak niektoré kartové sady za zachovali dodnes.
1401 – 1500
Vynález Tarotu
Prvé zmienky o kartových hrách, ktoré okrem štandardnej sady 56 kariet používali aj karty s alegorickými vyobrazeniami pochádzajú z 20tych rokov 15. storočia. V Nemecku bola známa hra Karnöffel, pričom názov kartovej hry pravdepodobne pochádza z perzského názvu Kanjifah a v nemeckej verzii predstavoval najvyššiu hodnotenú kartu kardinála / žoldniera. Vzápätí sa v severnom Taliansku objavili tzv. imperátorské karty. Najstaršie tarotové karty, ktoré dnes poznáme, si nechávali vyrobiť milánske vládnuce rodiny. V roku 1428 objednal milánsky vojvoda Filipo Visconti pravdepodobne ako svadobný dar pre svoju ženu Máriu Savojskú sadu veľkých ručne maľovaných a zlatom vykladaných hracích kariet – Carry-Yale Visconti Tarocchi, ktoré okrem štandardných 56 kariet obsahovali aj nový vynález – sadu 22 alegorických tromfových kariet – I Trionfi. Na karte Milenci sú zrejme zobrazení Filipo a Mária pod altánkom s emblémami oboch rodín (viď obrázok). Ďalšia krásna sada tarotových kariet rodiny Visconti pravdepodobne pochádza z dielne talianskeho autora Bonifacia Bembo – Visconti-Sforza Tarot. Medzi tromfovými kartami sa nachádza aj najstaršie známe vyobrazenie Pápežky (La Popessa / Vysoká kňažka) – pravdepodobne predstavuje pápežku Janu, ktorej legenda sa v časoch renesancie stala veľmi populárna. 
Karty sa stali veľmi obľúbené a rýchlo sa rozšírili v metropolách severného Talianska. Existujú dokonca záznamy, že napr. vládnuci rod d´Esté z Ferrary mal svoju vlastnú tlačiareň kariet. Bohatá šľachta objednávala ručne maľované karty vykladané zlatom a striebrom, zatiaľ čo obyčajný ľud hral s jednoduchšími tlačenými verziami. Postupnosť a obsah tromfových kariet sa mierne líšil v jednotlivých zemepisných regiónoch. Každá oblasť si tak sady kariet dotvarovala podľa vlastných tradícií a spoločenských hodnôt.
Nové karty sa nazývali trionfi alebo carte da trionfi (karty s tromfami). Až neskôr, okolo roku 1516, boli premenované na tarocchi. Názov bol zrejme odvodený od techniky taroccare, ktorú zlatníci vo vtedajších časoch používali pri vykladaní kariet zlatom. Avšak zoznam hypotéz pôvodu názvu Tarot je dlhý, siahajúci od egyptskej „cesty kráľov“, cez budhistickú bohyňu Tara, až po taliansku rieku Taro.
Zdroje:
Tarot for Your Self od Mary K. GreerTarotpedia
Tarot History
Wikipedia
Hrací karty, historie a současná produkce, diplomová práca od Evy Kašákovej
Po stopách vývoja Tarotu sa vydáme aj v ďalších príspevkoch...
Žádné komentáře:
Okomentovat