Po stopách Tarotu - 4. časť

1701 – 1800
Popularita hry s tarotovými kartami – taroky – zaznamenala svoj vrchol počas 100-ročného obdobia medzi 1730 a 1830. Aj keď vo Francúzsku a v Taliansku záujem o túto hru pomaly chladol, zasiahla taroková vášeň strednú a severnú Európu a aj Rusko. Kartová hra sa vyslovene stala hrou medzinárodnou. Okolo roku 1750 sa v mnohých oblastiach tešil veľkej obľube modernizovaný balíček kariet, v ktorom francúzske farby (srdcia, piky, kríže, kára) nahradili pôvodné talianske a okolo roku 1780 sa objavili obojstranné vyobrazenia dvorných kariet. Tradičné alegorické vnímanie tromfových kariet z predchádzajúcich storočí bolo nahradené obrázkami, ktoré síce boli inšpirované pôvodnou témou avšak ich výber bol v podstate ľubovoľný. Každej tromfovej karte bola priradená číselná hodnota, čo zjednodušilo pravidlá hry. Tromfy mohli byť znázornené prakticky akýmkoľvek obrázkom, často autori siahali pre inšpiráciu do ríše zvierat, alebo zobrazovali vojenské úspechy, scény z vidieckeho života, ilustrované porekadlá, ba dokonca aj reklamu.

Popri hraní taroku však v 18. storočí postupne získavali tarotové karty väčšiu pozornosť za účelom veštenia. Spomínala som použitie kariet ako prostriedok pre náhodný výber a následné veštenie z kníh v 16. storočí a výskyt prvých kartových balíčkov určených priamo k predpovedaniu budúcnosti v 17. storočí. Teraz však boli symbolické významy pridelené už existujúcim sadám kariet, t.j. aj tarotovým. Prvá kniha o čítaní z hracích kariet vyšla v roku 1770. Jej autor, Etteilla – prvý známy profesionálny kartár a zakladateľ okultného Tarotu, spomína „les Taraux“ v zozname viacerých metód veštenia. Antoine Court de Gébelin v 8. zväzku encyklopédie Le Monde Primitif z roku 1781 publikoval svoju predstavu o Tarote ako o  starovekej egyptskej knihe tajnej múdrosti. Tvrdí, že názov Tarotu pochádza z egyptských slov TA a RHO, ktoré znamenajú „kráľovská cesta“. Kartám priradil nové názvy na základe egyptskej mytológie a tvrdil, že ich po Európe rozšírili cigáni. V roku 1783 odpovedal Etteilla, pseudonym pre Jean-Baptiste Alliette, ďalšou knihou, Maniere de se récréer avec le jeu de cartes nommées Tarots (preklad: Spôsob zrekreovania sa / obnovenia pomocou kartovej hry zvanej Tarot). Je to prvá kniha popisujúca spôsoby čítania z tarotových kariet. Krátko po jej uvedení na trh vydal Etteilla prvú sadu tarotových kariet určených výlučne pre divináciu. Táto sada až do 19. storočia dominovala na trhu s tarotovými kartami a mnohé tarotové sady, ktoré používame dodnes, vychádzajú práve z Etteilla Tarotu. Ďalší autor, ktorý významne prispel k rozvoju nového chápania tarotových kariet, bol Louis-Raphaël-Lucrèce de Fayolle, comte de Mellet. Vo svojej knihe Livre du Thot (Thovtova kniha) po prvýkrát vysvetľuje, že karty zodpovedajú písmenám hebrejskej abecedy. Písmeno Alef priradil karte Vesmír atď. v klesajúcom poradí až po Blázna, ktorému určil písmeno Tav. Následne okolo roku 1790 Etteilla publikoval knihu Cour thèorique et pratique du Livre du Thot, ktorá predstavuje učebnicu výkladu tarotových kariet na základe interpretácie pomocou egyptskej mytológie a de Melleho systému priradenia písmen hebrejskej abecedy jednotlivým tromfovým kartám. Etteilla taktiež poukazuje na ďalšie korešpondencie s živlami a s astrológiou.
Pozn.: Zaujímavý je aj pôvodný príbeh Thovtovej knihy, ktorý sa traduje v egyptskej mytológii. Odzrkadľuje egyptské presvedčenie, že vedomosti bohov nepatria do rúk ľudí.

Zdroje:
Tarot for Your Self od Mary K. Greer

  
Aj v ďalších príspevkoch sa pozrieme na vývoj Tarotu...

Žádné komentáře:

Okomentovat